Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


  • Acromantula

Acromantula je obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou. Pochádza z nepreniknuteľných džunglí Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, ktoré mu pokrývajú celé telo, rozpätie nôh dosahujúce až päť metrov, čeľuste, ktorými acromantula hlasno cvaká, keď je rozrušená alebo nahnevaná, a jedovaté výlučky. Acromantula je mäsožravá a uprednostňuje veľkú korisť. Na zemi tká siete v tvare kupoly. Samica je väčšia ako samec a naraz môže naklásť až sto vajíčok. Sú mäkké a biele a dosahujú veľkosť plážovej lopty. Mladé sa z nich vyliahnu za šesť až osem týždňov.  Tohto zvera údajne vyšľachtili čarodejníci, možno s cieľom, aby strážil čarodejnícke obydlia alebo poklady, ako to u príšer vytvorených čarami býva.

  • Auguruj

Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zelenočierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru. Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten zrdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja.

  • Bazilisk

Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nichpozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Bazilisk Herpa Smradľavého údajne žil takmer deväťsto rokov. Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku, hoci v praxi sa dá veľmi ľahko utajiť, lebo pri návšteve inšpektora a Oddelenia pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov stačí kuracie vajce vytiahnuť spod žaby. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov a najmenej štyristo rokov neexistuje záznam, že by niekto videl baziliska v Británii.

  • Čarožrút

Čarožrúty sú malé, najviac milimetrové parazity podobné krabovi s veľkými zubami. Priťahuje ich všetko čarovné a môžu zamoriť kožušinu a perie takých tvorov, ako sú krupovia a augurujovia. Prenikajú aj do čarodejníckych domov, kde napádajú čarovné predmety, napríklad prútiky, postupne sa prehrýzavajú k ich čarovnému jadru alebo sa usadia v špinavých kotlíkoch, kde sa napchávajú kvapkami elixírov, ktoré zostali na dne.

  • Černožienka

Černožienka sa niekedy neodlišuje od víly, hoci je to celkom samostatný druh. Podobne ako víla má drobné ľudské telo, no v jej prípade ho pokrýva hustá čierna srsť. Okrem toho má jeden pár nôh a rúk navyše, hrubé zaoblené a lesklé krídla ako chrobák. Černožienky sa vyskytujú v celej severnej Európe a Amerike, uprednostňujú chladné podnebie. Kladú naraz až päťsto vajíčok a zahrabávajú ich. Mladé sa liahnu po dvoch až troch týždňoch. Černožienky majú dva rady ostrých jedovatých zubov, ktoré vždy využívajú na hryzenie. V prípade uhryznutia treba okamžite použiť protijed.

  • Červený pikulík

Tieto tvory podobné trpaslíkom žijú v dierach na starých bojiskách či kdekoľvek, kde sa preliala ľudská krv. Hoci ich ľahko možno odohnať kúzlami a zaklínadlami, sú veľmi nebezpečný najmä pre osamelých muklov, ktorých sa za temných nocí pokúšajú smrteľne omráčiť. Červení pikulíkovia žijú prevažne v severnej Európe.

 
  • Drak

Tento pravdepodobne najznámejší čarovný zver patrí k tým, ktoré sa ukrývajú len veľmi ťažko. Samica je zväčša väčšia a agresívnejšia ako samec, hoci ani k jednému by sa okrem vysoko kvalifikovaných a skúsených čarodejníkov nemal približovať nikto. Dračia koža, krv, srdce, pečeň a rohy majú zázračné vlastnosti, ale dračie vajcia patria k nepredajným tovarom kategórie A.
Existuje desať plemien drakov a tým, že občas sa krížili, vznikali vzácne miešance. Poznáme nasledovné druhy čistokrvných drakov:

  • Erkling

Erkling je zlomyseľný tvor, ktorý pochádza z Čierneho lesa v Nemecku. Je väčší ako trpaslík (zvyčajne meria asi meter), má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom. Ním očarúva najmä deti, keď sa ich pokúša odlákať od opatrovníkov, aby ich zožral. Vďaka prísnej kontrole príslušných pracovníkov Ministerstva mágie však počet jeho obetí za posledné storočia výrazne klesol a posledný známy útok erklinga na šesťročného čarodejníka Bruna Schmidta skončil takisto smrťou tohto zvera. Mladý pán Schmidt ho veľmi silno tresol po hlave otcovým skladacím kotlíkom.

  • Erumpent

Je veľký mocný sivý africký zver. Váži až tonu a z diaľky si ho možno pomýliť s nosorožcom. Má hrubú kožu, od ktorej sa odráža väčšina zaklínadiel, na nose mu vyrastá veľký ostrý roh a vzadu dlhý povrazovitý chvost. Samice rodia iba po jednom mláďati. Nezaútočí pokiaľ ho niekto nenapadne, ale ak ho niekto napadne, následky sú katastrofálne. Rohom, ktorý obsahuje vybuchujúcu tekutinu, prepichne všetko od kože až po kov. Výbušná tekutina z ich rohov sa používa do elixírov.

  • Fénix

Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, so šarlátovým perím, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Hniezdi na vrcholoch hôr a vyskytuje sa v Egypte, Indii a Číne. Dožíva sa mimoriadne vysokého veku, pretože sa môže znovuzrodiť. Keď mu začína zlyhávať telo, vzbĺkne a z popola povstane znovu ako mláďa. Fénix je láskavý tvor, ktorý nikdy nikoho neusmrtil a žerie iba rastliny. Tak ako diricawl môže zmyznúť a znova sa zjaviť, kedy sa mu zachce. Spev fénixa má čarovnú moc - údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti.

  • Grifon

Grifon pochádza z Grécka. Predné nohy a hlavu má ako orol, ale telo a zadné končatiny levie. Nielen sfingy (pozri ďalej), ale aj grifonov čarodejníci často zamestnávajú ako strážcov pokladov. Hoci je grifon dravý, vieme, že istá skupinka skúsených čarodejníkov sa s jedným spriatelila. Grifoni sa živia surovým mäsom.

  • Hipogrif

Vlasťou hipogrifa je Európa, hoci v súčastnosti je rozšírený po celom svete. Má hlavu ako velikánsky orol a telo koňa. Možno ho skrotiť, ale o to by sa mali pokúšať iba odborníci. Keď sa približujete k hipogrifovi, musíte mu hľadieť do očí. Úklon naznačuje dobré úmysly. Ak hipogrif pozdrav opätuje, bezpečne môžete pristúpiť bližšie. Hipogrif vyhrabáva hmyz, ale žerie aj vtáky a malé cicavce. Hipogrify si stavajú hniezdo na zemi a znesú doň jediné veľké a krehké vajce, z ktorého sa mláďa vyliahne za dvadsaťštyri hodín. Mladý hipogrif vie lietať už po týždni, no dlhšie cesty s rodičmi zvláda až po niekoľkých mesiacoch.

  • Hlbočník

Rohatý svetlozelený vodný démon, žije v jazerách po celej Británii a Írsku. Živí sa malými rybami a správa sa rovnako agresívne k čarodejníkom i k muklom, hoci je známe, že vodní ľudia si ho skrotili. Hlbočník má veľmi dlhé prsty, ich zovretie je veľmi silné, hoci saľahko lámu.

  • Hrubochvost

Hrubochvosty sú démoni, ktorí sa vyskytujú vo vidieckych oblastiach po celej Európe, v Rusku a Amerike. Podobajú sa zakrpateným prasiatkam s dlhými nohami, hrubým a krátkym chvostíkom a úzkymi čiernymi očami. Hrubochvost sa vkradne do chlieva a cicia mlieko obyčajnej prasnice spolu s jej mladými. Čím dlhšie na to farmár nepríde, tým väčšie narastie a spôsobí na farme väčšiu pohromu. Hrubochvost je mimoriadne rýchly a len ťažko sa dá chytiť. No ak ho za hranice farmy vyženie čistobiely pes, nikdy sa nevráti. Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov (sekcia škodcov) na tento účel chová tucet psov albínov.

  • Jednorožec

Jednorožec je krásny zver. Jeho domovinou sú lesy severnej Európy, v dospelosti je to čistobiely kôň s rohom, hoci mláďatá sú najprv zlaté a pred dosiahnutím dospelosti sú strieborné. Roh jednorožca, krv a vlasy majú silnú čarovnú moc. Z rohu a vlasov jednorožca je obvyklé vyrábať čarodejnícke prútiky, hoci zabiť toto stvorenie je ohavný čin. Z jednorožcovej krvi sa dá vyrobiť elixír, ktorý človeku umožní byť nesmrteľným, ale to je takisto trestné. Vo všeobecnosti sa vyhýba kontaktu s človekom, ale skôr dovolí čarodejnici, aby sa k nemu priblížila, než čarodejníkovi a je taký vynikajúci bežec, že ho možno len veľmi ťažko chytiť.

  • Kappa

Kappa je japonský vodný démon. Zdržiava sa v plytkých rybníkoch a riekach. Často ho opisujú ako opicu s rybacími šupinami namiesto kožušiny, s jamkou na vrchu hlavy, v ktorej nosí vodu. Kappovia sa živia ľudskou krvou, ale ak im ohrozená osoba hodí uhorku, do ktorej je vyrezané jej meno, neublížia jej. Keď sa čarodejník stretne s kappom, mal by nejakým trikom dosiahnuť, aby sa uklonil - voda z jamky na hlave mu vytečie a on stratí všetku silu.

  •  Kentaur

Kentaur má ľudskú hlavu, trup a ruky na konskom tele rôznych farieb. Kentauri sú inteligentní, vedia rozprávať a prísne vzaté, nemalo by sa o nich hovoriť ako o zveroch, lenže Ministerstvo mágie ich medzi zvery zaradilo na ich vlastnú žiadosť. Kentaur je obyvateľ lesov. Údajne pochádza z Grécka, hoci v súčastnosti nájdeme spoločenstvá kentaurov v mnohých častiach Európy. Čarodejnícke vlády každej krajiny, kde sa vyskytujú, im pridelili oblasti, kde ich nebudú obťažovať muklovia. Kentauri však veľmi nepotrebujú ochranu čarodejníkov, pretože sa vedia pred ľuďmi ukryť sami. Zvyky kentaurov sú zahalené tajomstvom. Vo všeobecnosti rovnako nedôverujú čarodejníkom ako muklom. Zrejme nerobia medzi nami veľký rozdiel. Žijú v desať- až päťdesiatčlenných stádach. Údajne sú veľmi schopní čarovní liečitelia, veštci, lukostrelci a astronómovia.

  • Knarl

Knarla (severná Európa a Amerika) si muklovia zvyčajne pletú s ježkom. Tieto dva druhy naozaj ťažko rozlíšiť, veľmi dôležitý rozdiel je však v ich správaní. Ak niekto nechá v noci v záhrade jedlo pre ježka, ten darček prijme a poteší sa mu, ak sa jedlo ponúkne knarlovi, nazdáva sa, že sa ho domáci pokúša vlákať do pasce, a z pomsty mu zničí rastlinstvo alebo záhradné ozdoby. Mnoho muklovských detí už takto obvinili z vandalizmu, hoci skutočným páchateľom bol urazený knarl.

  • Knézl

Knézl sa pôvodne choval iba v Británii, no v súčastnosti sa vyváža do celého sveta. Je to malý mačkovitý tvor s fľakatou, prskanou a škvrnitou kožušinou, veľkými ušami a chvostom ako lev, je inteligentný, samostatný a občas agresívny, hoci ak si nejakého čarodejníka alebo čarodejnicu obľúbi, je z neho vynikajúce domáce zvieratko. Knézl má záhadnú schopnosť odhaliť odporné a podozrivé existencie a možno sa naňho spoľahnúť, že svojho pána bezpečne dovedie domov, keď zablúdi. Samice knézla mávajú až osem mačiatok v jednom vrhu a môžu sa krížiť s mačkami. Vzhľadom na to, že knézly vyzerajú dosť nezvyčajne a mohli by upútať muklov, čarodejníci na nich potrebujú povolenie (tak ako pri krupoch a fúperoch).

  • Lalokovec

Lalokovec sa vyskytuje na dne Severného mora. Je to jednoduchý štvrť metrový tvor, vlastne akási gumovitá trubica a vačok s jedom. Keď je ohrozený, vačok sa zmrští a vystrekne na útočníka jed. Vodní ľudia ho využívajú ako zbraň a čarodejníci jeho jed používajú ako prísadu do elixírov.

  • Leprechaun

Inteligentnejší ako víla a menej zlomyseľný ako imp, piadimužík alebo černožienka, no aj tak nezbedný. Vyskytuje sa iba v Írske, je zelený a dorastá do výšky pätnásť centimetrov. Leprechauni si údajne zhotovujú odev z čerstvého lístia. Jediní z "malých ľudkov" vedia rozprávať, hoci nikdy nepožiadali o preradenie do kategórie bytostí.
Leprechaun rodí živé potomstvo a žije väčšinou v lesoch a lesnatých oblastiach. Rád priťahuje pozornosť muklov, a preto sa v muklovskej literatúre pre deti vyskytuje takmer rovnako často ako víly. Leprechauni vedia vytvoriť hmotu veľmi podobnú zlatu, ktorá však po niekoľkých hodinách na ich veľké pobavenie mizne.

  • Malaklav

Je to suchozemský tvor, ktorý sa väčšinou vyskytuje na skalnatom pobreží Európy. Napriek tomu, že sa trpchu podobá na homáre, v žiadnom prípade sa nesmie jesť. Jeho mäso nie je vhodné na konzumáciu, pretože spúsobuje vysoké horúčky a vyhadzujú sa po ňom nepekné vyrážky. Uhryznutie malaklava má nepríjemné vedľajšie účinky. Na jeden týždeň spúsobuje obrovskú smolu. Všetky stávky, špekulácie, alebo len obyčajné hádky dopadnú vo váš neprospech.

  • Melanchomeliak

Melanchomeliak (severná Európa) je sivý chlpatý lietajúci hmyz, produkuje sirup vyvolávajúci zádumčivosť. Používa sa ako protilátka proti hystérii vyvolanej požitím listov alihotsy. Zamoruje včelie úle, čo má katastrofálne účinky na med. Melanchomeliaky si na hniezdenie vyhľadávajú tmavé odľahlé miesta, ako sú bútľaviny a jaskyne. Živia sa žihľavou.

  • Moka

Moka je striebristo-zelená jašterica a dorastá až do dĺžky štvrť metra. Pretože sa môže ľubovoľne scvrkávať, muklovia si ju nikdy nevšimli. Koža moky má v čarodejníckom spoločenstve veľkú cenu, lebo sa používa na výrobu mešcov a kabeliek - šupinatý materiál sa scvrkne vždy keď sa k nemu priblíži niekto cudzí; tak ako kedysi pôvodná majiteľka kože. Preto mešce z kože moky, zlodeji nemôžu nájsť a ukradnúť.

  • Morský had

Vyskytujú sa v Atlantickom a Tichom oceáne. Hoci na výzor sú desivé, nie je známe, žeby niekedy nejaký morský had usmrtil človeka napriek muklovským histerickým opisom jeho divného správania. Dosahuje dĺžku až tridsať metrov, má konskú hlavu a dlhé hadie telo, ktoré sa vlnito vynára z mora.

  • Murtlap

Murtlap je tvor podobný potkanovi. Vyskytuje sa v pobrežných oblastiach Británie, na chrbte má výrastok podobný morskej sasanke. Po požití zaváraných výrastkov murtlapa získava čarodejník odolnosť voči prekliatiam, hoci predávkovanie môže spôsobiť, že vám v ušiach narastú nepekné fialové chĺpky. Murtlapy žerú kôrovce a chodidlá tých hlupákov, ktorí na ne stúpia.

  • Náduvka

Je to guľatá škvrnitá ryba. vyznačuje sa dvomi dlhými nohami zakončenými plávacími blanami. Obýva hlboké jazerá, kde lozí po dne a hľadá potravu. Nie je nijako nebezpečná, lebo ďobká do nôh a odevu. Vodní ľudia ju považujú sa škodcu, preto sa jej zbavujú tím, že jej zväzujú nohy do uzla. Náduvku potom vosa unáša preč, lebo nemôže kormidlovať, kým sa neuvoľní, čo jej trvá aj niekoľko hodín.

  • Ňucháč

Ňucháč je britský zver. Je huňatý, čierny, s dlhým rypákom, zahrabáva sa do zeme a má slabosť pre všetko ligotavé. Ňucháčov často chovajú raráškovia, aby im zo zeme vykopávali poklady. Hoci je ňucháč milý, aj prítulný, môže spôsobiť škody na majetku a nikdy by sme ho nemali mať v dome. Ňucháče žijú až v sedem metrov hlbokých brlohoch a samice vrhajú naraz šesť až osem mláďat.

  • Ohnivý krab

Napriek svojmu menu sa ohnivý krab podobá veľkej korytnačke, s tým rozdielom, že jeho pancier zdobia drahokamy. Vo Fidži odkiaľ pochádza zriadili preň rezerváciu na úzkom páse pobrežia. Tu má byť chránený nie len pred muklami, ale aj bezohľadnými čarodejníkmi, ktorí jeho pancier využívajú ako vzácne kotlíky. Má však aj svoj vlastný obranný mechanizmus - keď ho niekto napadne zo zadnej časti teľa vystreľuje plamene.

  • Ostraňa

Táto raba celá pokrytá ostňami sa vyskytuje v Atlantickom oceáne. Prvý húf ostráň údajne začiatkom 19. storočia vyčarila skupina čarodejníkov ako pomstu voči muklom, ktorí ich urazili. Odvtedy každý rybár vyťahuje z hlbín na tom mieste siete prázdne a potrhané o ostráň.

  • Piadimužík

Piadimužík sa väčšinou vyskytuje v anglickom Cornwalle. Je svietivomodrý, asi pätnásť centimetrov vyskoý a veľmi zlomyseľný, tešia ho všelijaké triky a kanadské žartíky. Hoci nemá krídla, vie lietať a údajne chytá neopatrných ľudí za uši a vynáša ich na vrcholy vysokých stromov a budov. Piadimužík prenikavo bľaboce a rozumejú mu iba iní piadimužíci. Rodí živé mláďatá.

  • Pogrebin

Pogrebin je ruský démon, ani nie 30 centimetrov vysoký s nadmerne zarasteným telom a veľkou sivou hlavou. Keď sa prikrčí podobá sa lesklému okruhliaku. Priťahuje ich to k ľuďom, s obľubou ich sledujú, držia sa v ich tieni a prikrčia, keď sa chce človek otočiť. Ak sledovanie trvá pridlho pogrebinovu obeť premôže pocit nesmiernej beznádeje a napokon upadne do letargie až zúfalstva. Odohnať sa dá bežnými zaklínadlami, niekedy postačia aj kopance.

  • Popolplaz

Popolplaz je stvorený z pridlho a nekontrolovateľne horiaceho čarovného ohňa ( akýkoľvek oheň s prísadou čarovnej látky, napríklad hop šup prášku ). Je to tenký svetlosivý had so žiarivými červenými očami. Je stvorený zo žeravých uhlíkov a v obydlí, kde sa ocitne sa odplazí na tmavé miesta a zanecháva za sebou stopu z popola. Popolplaz žije iba hodinu a za ten čas vyhľadá odľahlé miesta, kde nakladie vajíčka a rozpadne sa na prach. Jeho vajíčka sú jasnočervené a sála z nich horúčava. V prípade, že ich nikto nenájde a nezmrazí vhodným zaklínadlom, za chvíľu podpália obydlie. Zmrazené vajcia majú veľkú cenu ako prísady do elixíru lásky.

  • Ramora

Ramora je strieborná ryba. Vyskytuje sa v Indickom oceáne, má čarovnú moc - vie ukotviť lode - a je strážkyňou námorníkov. Medzinároná konfederácia čarodejníkov si ramoru veľmi cení a ustanovila mnoho zákonov, aby ju uchránila pred čarodejníckymi pytliakmi.

  • Salamandra

Malá jašterica salamandra žije v ohni a živí sa plameňmi. Je žiarivo biela, ale býva aj modrá alebo jasnečervená, podľa teploty ohňa, v ktorom sa zjaví. Salamandry žijú iba tak dlho, kým horí oheň, z ktorého vzišli. Ak ich však pravidelne kŕmime paprikou, prežijú mimo ohňa až šesť hodín. Krv salamandry má mocné liečivé a posilňujúce vlastnosti.

  • Sfinga

Egyptská sfinga má ľudskú hlavu na levom tele. Po vyše tisíc rokov ju čarodejníci a čarodejnice využívali na stráženie cenností a tajných skrýš. Je mimoriadne inteligentná a má veľkú záľubu v hádankách a hlavolamoch. Zvyčajne je nebezpečná iba keď je ohrozené to, čo stráži.

  • Smrtochvat

Smrtochvat je tvor, ktorý sa našťastie vyskytuje zriedkavo a výlučne v tropickom podnebí. Pipomína čierny plášť, asi tak dva a pol centimetra hrubý (po požití nejakej obete je hrubší), ktorý sa v noci plazí po zemi. Najstaršie zmienky o smrtochvatovi pochádzajú z pera čarodejníka Flavia Belbyho, ktorý mal to šťastie, že v roku 1782 cez prázdniny v novoguinejskej Papue útok jedného z nich prežil.

  • Stromostrážca

Stromostrážca je ochranca stromov. Vyskytuje sa najmä na západe nemecka a v niektorých škandinávskych lesoch. Je mimoriadne ťažké ho zahliadnuť, pretože je malý (najviac dvadsať centimetrov), telíčko má z kôry a vetvičiek s dvoma malými hnedými ligotavými očkami. Stromostrážca sa živí hmyzom, je to mierumilovné a mimoriadne plaché stvorenie, ale ak nejaký drevorubač alebo ošetrovateľ stromov ohrozuje strom, v ktorom žije, podľa rozprávania mnohých poškodených osôb naňho skočí a dlhými špicatými očami mu driape oči. Ak mu však čarodejník alebo čarodejnica ponúka larvy píloviek, dovolí im vziať si z jeho stromu drevo na prútik.

  • Štetináč

Štetináč sa vyskytuje v anglickom Dorsete a v južnom Írsku. Telo má zarastené strapatou kožušinou, na hlave veľa tvrdých štetín a mimoriadne veľký nos. Chodí na dvoch nohách zakončených kopytami. Ruky má krátke, so štyrmi kýpťovitými prstami. Dospelé štetináče dorastajú do výšky asi šesťdesiat centimertov. a živia sa trávou. Štetináč je plachý a jeho údelom je strážiť kone. Zdržiava sa schúlený v stajni na slame alebo niekde uprostred stáda, ktoré chráni. Nedôveruje ľuďom, a keď sa blížia, vždy sa skryje.

  • Troll

Troll je hrôzostrašný, až tri a pol metra vysoký tvor, s hmotnosťou vyše tony. Je známy svojou obrovskou silou a hlúposťou. Často je násilnícky a nepredvídateľný. Trollovia pochádzajú zo Škandinávie, ale dnesich nájdeme aj v Británii, Írsku a iných oblastiach severnej Európy. Trollovia sa zvyčajne dorozumievajú vrčaním, čo je zrejme akási drsná reč, pričom niektorí človeku rozumejú, ba dokonca dokážu povedať niekoľko jednoduchých slov. Niektorých inteligentnejších jednotlivcov cvičia za strážcov. Existujú tri typy trollov: horskí, lesní a riečni. Horský troll je najväčší a najzlomyseľnejší. Je plešatý a svetlosivý. Lesný troll má svetlozelenú kožu a niektorým jednotlivcom rastú aj vlasy, ktoré sú zelené alebo hnedé, riedke a nepravidelné. Riečni trollovia majú krátke rožky a bývajú chlpatí. Ich pokožka je sfarbená do fialova a často striehnu pod mostami. Trollovia sa živia surovým mäsom a nie sú priberčiví - od divých zvierat až po človeka zjedia čokoľvek.

  • Trpaslík

Trpaslík je bežný záhradný škodca vyskytujúci sa po celej severnej Európe a Severnej Amerike. Dorastá do výšky asi tridsať centimetrov, má nepomerne veľkú hlavu a tvrdé kostnaté chodidlá. Trpaslíka možno vyhnať zo záhrady tak, že ním krúžime vo vzduchu, kým sa mu nezatočí hlava, a potom ho prehodíme cez plot. Prípadne možno použiť džarveja, hoci mnohí čarodejníci v súčastnosti považujú tento spôsob za priveľmi drsný.

  • Vlkolak

Vlkola sa vyskytuje na celom svete, hoci údajne pochádza zo severnej Európy. Ľudia sa menia na vlkolakov iba po uhryznutí. Nedá sa to nijako vyliečiť, hoci súčastný vývoj vo výrobe elixírov najhoršie príznaky do značnej miery zmiernil. Raz za mesiac pri splne sa postihnutý, inak duševne zdravý a normálny človek alebo mukel mení na vražedného netvora. Vlkolak takmer jediný spomedzi fantastických tvorov aktívne vyhľadáva človeka, ktorého uprednostňuje pred ostatnými korisťami.

  • Víla

Víla je drobný ozdobný zver s malou inteligenciou. Čarodejníci si ich často pričarúvajú a zdobia si nimi obydlia. Zvyčajne sa usídľujú v lesoch alebo na čistinách. Dosahujú veľkosť dva až dvanásť centimetrov, ich telo je miniatúrnou kópiou ľudského, majú však veľké krídla ako hmyz, ktoré podľa druhu víly bývajú priesvitné alebo pestrofarebné. Víla má iba slabé čarovné schopnosti, určené na odstrašovanie dravcov, ako je napríklad auguruj. Je škriepna, ale mimoriadne márnivá, preto všade, kam ju volajú, veľmi ochotne poslúži ako ozdoba. Napriek ľudskej podobe víly nevedia rozprávať, so svojimi sestrami sa dorozumievajú vysokým bzučivým zvukom. Víla kladie na spodnú stranu listov naraz až päťdesiat vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy žiarivých farieb. Po šiestich až desiatich dňoch sa zakuklia a z kukiel po mesiaci vylezú úplne vyvinuté dospelé jedince s krídlami.

  • Vodní ľudia

Vodní ľudia existujú po celom svete a výzorom sa odlišujú asi tak ako suchozemskí ľudia. Ich zvyky a obyčaje sú pre nás dosiaľ rovnakou záhadou, ako je to u kentaura, hoci znalci jazyka vodných ľudí hovoria o vysoko organizovaných spoločenstvách rôzneho rozsahu odľa veľkosti ich prirodzeného prostredia. Niektorí majú údajne dômyselne postavené obydlia. Tak ako kentauri aj vodní ľudia odmietli zaradenie medzi bytosti a uprednostnili kategóriu zverov.

  • Záhrobný duch

Hoci je záhrobný duch škaredý, ni je to nijaký nebezpečný tvor. Podobá sa na akési slizké strašidlo s vytŕčajúcimi prednými zubami a zvyčajne sa zdržiava v podkroviach alebo stodolách čarodejníckych usadlostí, kde jedáva pavúky a nočné motýle. Stoná a občas rozhadzuje okolo seba všelijaké predmety, ale v podstate je naivný a na toho, kto naňho natrafí, v najhoršom výhražne zavrčí. Na Oddelenie pre reguláciu a kontrolu čarovných tvorov vyčlenili špeciálny krízový štáb, jeho úlohou je odstraňovať záhrobných duchov z obydlí, ktoré sa dostali do vlastenectva muklov. V čarodejníckych rodinách sa o záhrobnom duchovi často hovorí, ba stáva sa domácim miláčikom.

  • Zlatokožec

Mimoriadne zriedkavý obrovský byvol so zlatou kožou. Obýva divočiny Severnej Ameriky a Ďalekého východu. Ten, kto sa naije jeho krvi, nadobudne obrovskú silu. Je však veľmi ťažké ju získať, jej zásoby sú zanedbateľné a zriedka sa vyskytuje vo voľnom predaji.

 

Registrácia - Šikmá ulička - Zoznamy - Prízemie - 1. poschodie - 2. poschodie - Knižnica - 3. poschodie - Rokville - Okolie - Autorský zákon

© Copyright 2008 by skola-rokfort.estranky.sk
 
Reklama